ONLINE rezervácie prehliadky
Hrady a zámky - Homepage - Kontakt - - - -
Zámok
Tisk

Príbeh

Príbeh dečínsky: O hrabivom Žigmundovi, ktorý nakoniec miesto peňazí počítal väzenské myši

Kto čím hreší, tým trestaný býva

Už keď prišiel na svet, zachoval sa jeho otec Ján podľa zásady, ktorú potom synovi vštepoval po celý život: Drž sa mocných, lichoť im a dobre sa budeš mať. Synček dostal meno podľa chlebodarcu jeho rodiny, brandenburského markgrófa Žigmunda. „Veľmi si Vás vážim, môj pane. A preto bude môj prvorodený synček a dedič niesť Vaše meno, ctihodný markgróf,“ povedal Ján prezývaný z Wartenbergu tesne pred krstinami mužovi, v ktorého bol službách.

Jánovi veľmi dobre slúžila intuícia: V pamätnom roku 1419, kedy syn Žigmund oslávil tridsiaty rok svojho života a ocitol sa tak v najlepších rokoch pre budovanie kariéry, sa starší menovec čerstvého tridsiatnika stal českým kráľom. Aj keď, pravdaže, musel o svoj trón viesť celých pätnásť rokov urputné boje s husitami, vyznávačmi inej, než katolíckej viery, ktorí v mene svojho náboženského presvedčenia viedli s vojskami novopečeného katolíckeho kráľa niekoľko urputných bojov.

Dlhé roky praje šťastie v bojoch striedavo, či už kráľovskému a cisárskemu vojsku, ktorého rytierov bojujúcich so symbolom kríža na chrbte, nazýva ľud križiakmi, tak i husitom, ktorí majú vo svojom znaku kalich. Kráľovská pokladnica je na začiatku bojov stále ešte plná a nájde sa v nej pekných pár kôp grošov i pre Žigmunda z Wartenbergu, bojujúceho na strane svojho silného kráľovského menovca. Potom sa ale nepriateľské kališnícke vojská priblíži až k Ústí nad Labem, teda k prahu severočeského panstva, ktoré patrí Wartenbergom. Vojská nepriateľských husitov vyzerajú hrozivo a neochvejne. Tesne pred rozhodujúcou bitkou sa Žigmund pridáva na ich stranu a činí, z hľadiska svetského úspechu, dobre: Opäť sa ocitá na strane, ktorá má miernu prevahu, čo sa potvrdí slávnym víťazstvom husitských vojsk práve vo veľkej bitke pri Ústí nad Labem. Žigmund sa novým spojencom ešte vlichotí tak, že pozve svojich starých priateľov, podporovateľov kráľa, ktorí nič netušia o jeho zrade, na svoj hrad Blansko, ležiaci v polovici cesty medzi Ústím a neďalekým Děčínom, Žigmundovým najmilším sídlom. A tam miesto kurčiat na chystanú hostinu pobije samotných hosťov.

Omámený svojimi úspechmi, ktoré pokračujú, či už stojí za kráľom, alebo sa stavia proti nemu, Žigmund následne umlčuje vo svojom vnútri posledné zvyšky pokory, ktorú zdedil ako jednu z mála vecí po svojej starostlivej a citlivej matke. „Mám väčšie úspechy, než kráľ tejto krajiny!“, chváli sa dečínsky Žigmund v tých rokoch často so ľstivým úsmevom vlastnému obrazu v trblietavom zrkadle na svojom blanskom hrade. V ďalších rokoch pyšný Žigmund úplne zabúda na prvotnú otázku viery a spája sa vždy so silnejším zo súperov, bez ohľadu na to, či jeho aktuálny spojenec vyznáva kalich, alebo kríž. Žigmundov majetok sa v tých časoch výrazne rozmnožil.

Lenže pýcha vždy predchádza pád. A kto čím hreší, tým trestaný býva. Na Žigmundove úspechy začali mnohí menej úspešní páni ukrutne žiarliť. A tak priniesli novému kráľovi Albrechtovi falošnú zvesť o tom, že vplyvný Žigmund proti nemu chystá nebezpečné sprisahanie. Kráľ Albrecht neváhal a už pár dní nato nechal Žigmunda uvrhnúť do väzenia. Pyšný pán Žigmund z Wartenbergu, kedysi obávaný a veľmi obratný zákulisný hráč, zomrel pár mesiacov po svojom zatknutí potupne hladom v hladomorne jindřichohradeckého hradu.